"

ENIAC: Pradedko dnešných PC bol veľký ako stredný byt

12. 02. 2016 14:00 - Počítačovú éru začal 12.2. 1946 americký generál Gladeon Barnes, keď na Pensylvánskej univerzite stlačil tlačidlo prvej verejnej ukážky tridsať tonového kolosu.
Začiatky počítačov boli veľké, hlučné, nestabilné a pomalé.
Autor: getty images
 
 
 

Ten pozostával z čiernej ocele, elektrónok a káblov, ktorý je dnes pokladaný za prvý čisto elektronický počítač. Dostal názov ENIAC podľa začiatočných písmen anglického názvu (Electronic Numerical Integrator and Computer). "To bola prvá udalosť informačného veku," uviedol matematik Herman Goldstine, jeden z členov tímu, ktorý ENIAC vyvinul. "To presvedčilo verejnosť, že stroj je funkčný."

ENIAC

Vývoj ENIACu trval iba tri roky, pretože armáda nutne potrebovala prístroj, ktorý by jej  uľahčil vypočítavať zložité tabuľky delostreleckých dráh k zostreľovaniu lietadiel. Predtým ich počítali ľudia. Popri Goldstinovi patrili k vývojovému tímu fyzik John Mauchly a inžinier John Eckert. Mauchlyho poverili elektronickým dizajnom stroja a Eckert mal vyriešiť, aby tisíce elektrónok pracovali ako-tak spoľahlivo. Pôvodný ENIAC mal asi 18.000 elektrónok a jeho vývoj stál 500.000 dolárov. Vo svojej elektronickej pamäti s veľkosťou 200 bytov vedel uložiť dvadsať desaťmiestnych čísiel a spracovať ich rýchlosťou 100 kilohertzov za sekundu. Zaberal úctyhodných 63 metrov štvorcových. Vstup a výstup zabezpečovali dierne štítky a tlač sa robila na špecializovanom stroji.

ENIAC

ENIAC bol pomerne poruchový, skoro každý deň vyhorelo niekoľko vákuových elektrónok. Traduje sa, že keď bol zapojený, tak pouličné svetlá mesta Filadelfie slabo blikali, pretože spotrebovával väčšinu energie. K poruchám najčastejšie dochádzalo pri zapínaní alebo vypínaní počítača, čiastočne ich odstránila nepretržitá prevádzka. Do jeho modifikácie v roku 1948 zaberalo odstraňovanie porúch až polovicu pracovného času. Vojna síce skončila skôr, ako mohol byť nový stroj využitý, ale jeho potenciál bol okamžite jasný prinajmenšom niekoľkým pozorovateľom. "Vodcovia, ktorí videli stroj po prvý krát v akcii, ho vítali ako nástroj, s ktorého pomocou budú môcť postaviť vedu na nové základy," napísal denník New York Times po demonštračnom spustení.

ENIAC nadviazal na dlhú históriu vývoja počítacích strojov, na ktorého počiatku stál stroj Charlesa Babbagea zostrojený začiatkom 19. storočia. Fungoval nepretržite až do 2.10.1955, kedy ho definitívne vypli. Teraz sa jeho časti nachádzajú v múzeách v Spojených štátoch.

Tvorcovia ENIACu neskôr zostavili aj prvý sériovo vyrábaný komerčný počítač UNIVAC, ktorý ako prvý zákazník dostal v roku 1951 Americký úrad pre sčítanie ľudu. Jeho piaty exemplár neskôr úspešne predpovedal výsledky volieb prezidenta USA. Dnešné počítače majú spravidla terabytovú pamäť (TB) a rýchlosť 2,5 - 3,5 GHz, majú teda skoro o 5,5 miliardy väčšiu kapacitu, a pracujú asi 30000 krát rýchlejšie ako staručký ENIAC.

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama
Autor:  ČTK, Jitka Bojanovská

NAJČÍTANEJŠIE

 

DR. ZVIERA RADÍ

 

ZAUJÍMAVOSTI