"
 

Vedci ostali prekvapení: Čím ich neandertálci a moderní ľudia zaskočili?

20. 02. 2016 06:00 - Neandertálci a moderní ľudia sa mali začať páriť a mať spoločné potomstvo oveľa skôr, ako sa vo vedeckých kruhoch doteraz predpokladalo.
Rande malo v dávnej minulosti väčšinou rýchly priebeh.
Autor: getty images
 
 
 

Vedci z lipského Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu objavili v genóme neandertálca z pohoria Altaj v centrálnej Ázii krátke sekvencie dedičnej výbavy moderného človeka. Na základe veku skúmaných kostí a zloženia genómov tak dospeli k záveru, že neandertálci a ľudia dnešného typu mali spoločné deti už pred približne 100.000 rokmi. To je o niekoľko desaťtisíc rokov skôr, ako bolo zaužívané.

 

pračlovek To, že moderní Európania  majú 1 až 4 percentá svojej dedičnej výbavy od neandertálcov, sa vie už niekoľko rokov. To znamená, že moderní človek, ktorý do Eurázie prišiel z Afriky, sa pred cca 47.000 až 65.000 rokmi opakovane "sexuálne spúšťal" so svojimi archaickými predkami, z ktorého vzišlo potomstvo s čiastočne spoločnou genetickou výbavou. Teraz zverejnený objav vedcov navyše ukazuje, že toto genetické obohacovanie bolo obojsmerné. Nielenže neandertálci zanechali svoje gény v modernom človeku (Homo sapiens), ale naopak v sebe nosili DNA dnešných ľudí. Neplatí to ale pre všetkých. Vedci okrem DNA z kostí altajských neandertálcov skúmali aj genetickú výbavu dvoch neandertálcov, ktorých ostatky sa našli v európskych jaskyniach. V nich neobjavili žiadne stopy moderného človeka. "To nás privádza k záveru, že miešanie sa odohrávalo v ázijskom priestore," uviedol vedúci  vedeckého tímu z Lipska Martin Kuhlwilm.


Neandertálci sú dnes považovaní za najlepšie preskúmaných praľudí. Prvý ranný príbuzný druhu Homo sapiens vďačí za svoje meno miestu nálezu jeho kostí, lokalite Neandertal neďaleko nemeckého Düsseldorfu. Neandertálci pritom v našej genetickej výbave nezanechali iba pozitívne gény. Podľa jednej štúdie ich gény zvyšujú riziko závislosti na nikotíne a náchylnosť k depresiám. "Mozog je neuveriteľne komplexný, preto je ľahko pochopiteľné, že môže mať negatívne dôsledky, keď sú do neho vložené zmeny pochádzajúce z úplne inej evolučnej vetvy," vysvetlila hlavná autorka štúdie Corinne Simontiová. Na druhej strane gény neandertálcov podľa skoršej štúdie lipského inštitútu posilnili imunitný systém moderného človeka. Americkí vedci zistili, že gény neandertálcov predchodcom moderného človeka pravdepodobne pomohli prispôsobiť sa chladnejšiemu podnebiu mimo Afriky. Dedičná výbava neandertálcov sa údajne u dnešných Európanov a východných Aziatov vyskytuje hlavne na miestach zodpovedných za regulácii rastu a tvorby vlasov a pokožky.

Autor:  ČTK

NAJČÍTANEJŠIE

 

KURIOZITY

 

DR. ZVIERA RADÍ

 

TECHNIKA