"

Kubánska realita: Ťažko pre živých, nedôstojne pre mŕtvych

06. 03. 2016 18:00 - V kaplnke havanského cintorína Krištofa Kolumba venuje diakon Miguel Pons viac času tomu, aby upokojil rozhnevaných pozostalých, ako poskytol útechu a požehnanie.
Cintorín Krištofa Kolumba v Havane.
Autor: getty images
 
 
 

Táto nekropola z 19. storočia, plná architektonických pamiatok, je denne svedkom pohrebných sprievodov, pri ktorých rozhnevaní pozostalí nesú rakvy, ktoré ledva držia pohromade. Kňazi väčšinou musia rodinám pomáhať niesť rakvy. Niekedy dávajú požehnanie ešte pred pohrebnými autami. "Občas musím ísť slúžiť omšu na ulicu, pretože mi vodič pohrebného auta povie, že sa rakva nedá vyložiť, pretože hrozí, že sa rozpadne," hovorí Miguel Pons.

cintorín Krištofa Kolumba Tento 61 ročný diakon sa každodenne snaží upokojovať trúchliacich pozostalých. Ich bolesť im nebráni v tom, aby si povšimli, že drevená rakva, často z ešte zeleného dreva, je prekrytá vetchým čiernym súknom a zle zatvorená. Niekedy hrozí, že sa okienko na rakve, ktoré je nedbanlivo pripevnené, uvoľní a spadne na zosnulého."Ľudia sa sťažujú a hovoria mi: "Otče, pozrite sa na to!" a ja im odpovedám: "Viem, že to je veľmi smutné, ale čo môžeme robiť?" hovorí  diakon.
Dôchodca (70), ktorý nechcel byť menovaný prezrádza, aké  veľmi zlé spomienky mu ostali na pohreb matky, ktorý sa tu konal v novembri 2015. Hrobári podľa jeho slov nechali pozostalých čakať sedem hodín a potom dali telo zosnulej do rakvy, ktorá už na pohľad bola veľmi krehká. "A keď sme chceli mamu spopolniť, povedali nám, že je už na to neskoro. Museli sme ju teda uložiť v rakve do hrobu," vysvetľuje dôchodca.

Cirkev by rada otvorila v Havane vlastnú smútočnú sieň, kde by pozostalí mohli v noci bdieť nad mŕtvym. Dnes sú k dispozícii iba veľmi nehostinné a hlučné lokality, kde smúti niekoľko rodín naraz. "Poriadnu kaplnku, kde by bolo možné zavesiť kríž a kde by ľudia nepili alkohol a dodržiavali ticho" uvádza Miguel Pons. Podľa mnohých svedectiev nie sú problémy s pochovávaním v Havane ojedinelým javom. Problémy s pochovávaním  trvajú už roky, ale cirkev ich objavila až v roku 1992, kedy prestala byť komunistická krajina oficiálne ateistickou, a ľudia sa začali vracať k cirkevným pohrebom, vysvetľuje diakon Pons.

cintorín Krištofa Kolumba

Podľa oficiálnych údajov zomrelo na Kube, kde sa katolicizmus mieša s africkými kultmi a kde sa prikladá veľká dôležitosť pohrebným obradom, v roku 2014 - 96.000 osôb. Štát dáva rodinám zadarmo rakvu, zaisťuje smútočnú miestnosť a samotný pohreb je tiež zdarma. Kvetiny si treba kúpiť a rovnako tak zaplatiť za kremáciu, pokiaľ si ju pozostalí želajú. Spopolnenie stojí v prepočte 12 €. To je v krajine, kde priemerná mesačná mzda je cca 18,5 € veľká čiastka.

Veľa Kubáncov by si želalo, aby sa mohli na cintorín chodiť modliť k individuálnym hrobkám. Väčšinou sú však telá zosnulých uložené do spoločných hrobov po päť či šesť rakiev. Po dvoch rokoch sú potom exhumovaní, ostatky spálené a popol odovzdaný pozostalým. Je tu aj iná možnosť, ale tá stojí v prepočte asi 6500 €. Tou je súkromná hrobka, kam môžu byť umiestnené štyri rakvy. To si ale môže dovoliť iba veľmi málo obyvateľov.

Pokračovanie článku pod reklamou videoreklama
Autor:  ČTK, AFP

NAJČÍTANEJŠIE

 

KURIOZITY

 

DR. ZVIERA RADÍ

 

TECHNIKA