VIDEO: Geocaching - Zem je naše ihrisko

Keby ste ho sledovali z bezpečnej diaľky, s veľkou pravdepodobnosťou by sa po chvíľke niekde zastavil, poobzeral a po chvíľke šmátrania by z nejakej diery v zábradlí či múre vytiahol ukrytú škatuľku. Geocaching je totiž koníček večne mladých, hravých a súťaživých duší, ktorého hlavným cieľom je hľadanie skrýš (keší). Chlapčenské pudy z praveku v chlapoch ožívajú pri rôznych príležitostiach. Dobrá je každá zámienka vytiahnuť svoje zaprášené telo spoza pracovného stola niekam na pokojnú prechádzku aj možnosť unaviť tých malých, vrieskajúcich barbarov hrou na hľadanie pokladu (neverili by ste, ako rýchlo dokáže 3-ročné dieťa samo kráčať lesným chodníkom potom, ako mu poviete: Poď, pohľadáme skrýšu s autíčkami) či na uspokojenie potrieb mužského ega (Ešte tri kešky a budem ich mať viac ako XY). Nech už je príčinou čokoľvek, v každom prípade garantujeme, že pri hľadaní keší narazíte na miesta, o ktorých nemáte ani potuchy a na ktoré sa len tak nezabúda.

Lokalizácia
Keš sa lokalizuje na základe zemepisných súradníc, ktoré nájdete na domovskej stránke www.geocaching.com. Tu (po zaregistrovaní a zadaní svojej prezývky) zvyčajne nájdete aj zdôvodnenie, prečo je keš umiestnená práve tam, kde je. Dôvody umiestnenia keše na to či ono miesto bývajú totiž rôzne. Či už historické (Tento kostol pochádza z toho a toho storočia a bol postavený v tom a tom štýle), zábavné (Nie, to nie je netopierí trus, to je naozaj keš), spomienkové (Tu sme boli prvýkrát kočíkovať nášho malého) alebo adrenalínové (Tá keš je fakt tam HORE). Majú nekonečné množstvo foriem a veľ kostí, čiže opísať typickú keš vlastne nie je možné. Keše totiž zakladajú a ukrývajú samotní kešeri, ktorí sa často s ich technickým vyhotovením a „listingom” doslova vyhrajú. V tejto súvislosti nedá nespomenúť zlomyseľnosti ako miniatúrna skrutka či falošný ventil, uchytené na magnetoch medzi množstvom úplne rovnako vyzerajúcich objektov. Každá keš musí bezpodmienečne obsahovať tzv. logbook, kde sa podpíšete zvolenou prezývkou a ktorý slúži ako dôkaz, že ste ju skutočne našli. Vo väčších kešiach sa okrem toho nachádzajú aj rôzne drobnosti, často „kindervajcoidného“ charakteru, niekedy sa tu však nájdu aj hodnotnejšie predmety. Z tých si môžete niečo vziať, patrí sa však na odplatu aj nejakú drobnosť vložiť. Prakticky nevyhnutnou súčasťou výbavy každého geopostihnutého je nejaká forma GPS navigácie, i keď časť keší (obzvlášť mestských) sa dá nájsť aj na základe satelitných máp. Na navigáciu vám už v súčasnosti poslúži nielen turistická či automobilová navigácia, ale aj niektoré z novších modelov telefónov alebo PDA s navigačným modulom. Mimochodom, automobilovú navigáciu na hľadanie keší skutočne neodporúčame, stačí sa len spýtať u Googla na „statickú navigáciu“ a hneď pochopíte prečo. Do navigačného prístroja si potom už iba zadáte súradnice keše a môžete hľadať.

Keď budete po piatykrát objímať všetky stĺpy v okolí súradníc v snahe nájsť tú „mizernú pip pip mrchu, do pííííp píííp, ja to celé môžem piiiiip, pip“, spomeniete si na nás.

Multimysteriózne šialenstvo
Zatiaľ to vyzerá jednoducho, nie? Veď GPS vás dovedie presne na dané miesto, tam zhrabnete kešku, poprehŕňate sa v nej a hotovo. Nuž také jednoduché to však nie je, spomeniete si, keď budete po piatykrát objímať všetky stĺpy v okolí súradníc v snahe nájsť tú „mizernú, odpornú pip pip mrchu, do píp pííííp, ja to celé môžem piiiiiip, pip“. Hlavným dôvodom vášho neúspechu môže byť maskovanie keší, ktorého základná funkcia je zabrániť náhodným okoloidúcim ju zlikvidovať. Preto bývajú niekedy skryté až diabolsky. Napríklad istá akože malá rozvodná skrinka, ku ktorej dokonca viedli aj falošné káble, či vtáčia búdka v hustej pichľavej húštine. Okrem takzvaných tradičných keší, umiestnených priamo na zverejnených súradniciach (a ktoré, priznajme si, má väčšina z nás geopozitívnych najradšej), totiž existuje aj niekoľko ďalších kategórií, z ktorých najpočetnejšie sú tzv. multi a mystery. Rozdiel oproti „tradičkám“ je v prípade „multín“ a „mysteriek“ zásadný, keďže vašou úlohou je v týchto prípadoch najprv zistiť správne súradnice. „Multiny“ bývajú riešené priamo v teréne a ich cieľom je zvyčajne previesť vás nejakým zaujímavým miestom. Na jednotlivých zastávkach vašej cesty postupne zozbieravate údaje potrebné na zistenie výsledných súradníc samotnej keše, čo občas nám „georodinkám“ spôsobuje menšie problémy. Ešte nedorastení „geoprckovia“ totiž takéto hľadanie indícií často komplikujú požiadavkami na nosenie na rukách, na zábavu, či dokonca (a to je obzvlášť otravné) na jedlo! „Multiny“ však aj napriek tomu bývajú veľmi zaujímavé a kto si prejde napríklad bratislavskú Napoleonove gule a pohľadá skutočne VŠETKY delové gule na fasádach domov Starého Mesta, nám určite dá za pravdu. V prípade „mysteriek“ sa pokúšate súradnice zistiť vyriešením nejakej hádanky, ktorú na vás autor pripravil, a niekedy je to fakt „husté“. Pri ich lúštení sa budete musieť stať odborníkom na všetko a časom budete skladať origami, zisťovať zo zapísanej tónovej osnovy názvy skladieb od Depeche Mode, rátať vašu polohu z polôh vesmírnych satelitov s presnosťou na milimetre, analyzovať Válkove básne či lúštiť japonské písmo. Niektoré hádanky sú pritom také zložité, že už samotné nájdenie spôsobu ich riešenia vám často spôsobí oveľa väčšiu radosť ako fyzické objavenie príslušnej keše.

VIDEO: Vyzdvihnutie keše v noci

Epilóg: Diagnóza závislák
Jedna „mysterka“ mi odolávala viac ako štyri mesiace, až kým sa mi nápad na jej vyriešenie jednej noci neprisnil. Doslova. Eufória bola taká silná, že som sa o tretej hodine v noci zobudil a rýchlo som utekal zapnúť si internet a overiť jeho správnosť. Áno, uznávam, zaváňa to niečím chorobným a dokonca ani prehlbujúce sa príznaky tejto diagnózy mi vôbec neprekážajú. Preto vlastne asi neprekvapí, že jedným z hlavných kritérií výberu najbližšej dovolenky bude otázka, či sa v okolí destinácie nachádzajú nejaké keše.