16.2.2017 17:45 | Military

Terezín: Slovo, ktoré od vojny ešte stále bolí v ušiach

Cela v terezínskej pevnosti.
Cela v terezínskej pevnosti.
Zdroj: getty images
Mestečko bolo pôvodne založené ako baroková pevnosť na konci 18. storočia, a bolo pomenované na počesť Márie Terézie. Zastupujúci ríšsky protektor Heydrich ho videl inak.

V októbri 1941 Reinhard Heydrich rozhodol krátko po svojom nástupe do Prahy o zriadení zberného tábora pre protektorátnych Židov v Terezíne. Dňa 16.2.1942 sa začalo nové hrozné poslanie Terezína rozbiehať naplno. Táto mestská obec bola úradne rozpustená a stala sa uzatvoreným židovským sídliskom, ktorým prešlo 155.000 európskych Židov, pričom 118.000 z nich zahynulo.

Prvý transport do Terezína prišiel z Prahy 24. 11.1941. Bolo v ňom 342 mladých mužov, ktorých úlohou bolo pripraviť objekty v meste pre príchod ďalších transportov, ktoré začali do vznikajúceho gheta prúdiť od 30.11.1941. Na konferencii vo Wannsee v januári 1942 nacisti rozhodli do Terezína deportovať hlavne starých Židov. Prvé transporty na východ (do Rigy) odtiaľto odišiel v januári 1942, posledný z celkovo 63 transportov v októbri 1944. Polovica transportov mala jediný cieľ určenia – Osvienčim II - Březinka (Birkenau). Potom sa tábor začal ešte plniť príslušníkmi tzv. evakuačných transportov, ktoré z rôznych koncentračných táborov privážali židovských aj nežidovských väzňov, a členov zmiešaných manželstiev či takzvanými židovskými miešancami.



Celkovo terezínskym ghetom prešlo asi 155.000 mužov, žien a detí, z toho asi 75.000 z Čiech a Moravy, 40.000 z Nemecka, 15.000 z Rakúska a ďalší zo Slovenska, Maďarska, Holandska, Dánska a ďalších krajín. Transportmi odišlo viac ako 87.000 ľudí - z nich sa dožilo oslobodenia len 3800. Ak pred 2. svetovou vojnou v Terezíně žilo 3500 obyvateľov a rovnaký počet vojakov, počas vojny sa v niektorých chvíľach tiesnilo v provizórnych podmienkach skoro 60.000 ľudí. Preplnenosti zodpovedali aj veľmi zlé hygienické, ubytovacie, stravovacie a ďalšie podmienky, ktoré mali za následok vysokú úmrtnosť: priamo v Terezíne zomrelo 35.000 ľudí. Nacisti tu väznili a popravovali svojich odporcov aj v policajnej väznici gestapa v Malej pevnosti, a tak bilancia tohto miesta vzdialeného kilometer od Terezína je tragická. Za päť rokov prešlo bránou Malej pevnosti asi 32.000 ľudí, z ktorých tu zahynulo 2600, ďalšie tisíce zahynuli po deportácii z tábora.


Ľudia zaraďovaní do transportov do Terezína dostávali listové zásielky. Potom sa zhromažďovali na určených miestach vo väčších českých mestách. Predtým museli odovzdať všetok majetok a ponechať si maximálne 50 kilogramovú batožinu. Spočiatku prichádzali vlakové transporty na stanicu do 2,5 kilometra vzdialených Bohušovic nad Ohří, od júna 1943 bol tábor spojený s Bohušovicami železničnou vlečkou. Ghetu velila nacistická "komandatúra", ktorá odovzdávala príkazy Židovskej rade starších, tá sa starala o vnútorný chod tábora. Napriek ťažkostiam sa rade podarilo aspoň čiastočne zorganizovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť, vyučovanie či bohoslužby. Kultúrna činnosť v ghete, čiastočne tajná, dodnes predstavuje fenomén, ktorý nemá obdoby. Možnosť "samosprávy", ako aj faktu, že Terezín nebol vyhladzovacím táborom, však nacisti využili hlavne ku koncu vojny k ich neslávne známej propagande.


"Povedzme, že náš úžas bol obrovský, keď sme v ghete našli mesto, ktoré žije skoro normálnym životom. Toto židovské mesto je skutočne udivujúce." Tieto slová boli časťou pochvalnej správy delegáta Červeného kríža (ČK) Mauricea Rossela po prehliadke Terezína v júni 1944. Jej vrcholom bolo uvedenie opery Brundibár skladateľa Hansa Krásy, ktorú najviac preslávilo skladateľovo naštudovanie po jeho deportácii s väznenými deťmi. Brundibár sa v tu hral viac ako päťdesiatkrát a bohužiaľ po väčšine detí ostali iba smutné kresby a básničky. Vtedy 11 ročná Anna Hanusová neskôr spomínala: "Na všetko skočili (ČK) a nepochopili ani text, ktorý znel v jednej kaviarni: Pre teba som sa urobila peknou". Takto Terezín prezentoval aj nacistický propagandistický film z roku 1944.

Začiatkom mája 1945 prevzal správu nad táborom Červený kríž, a až 8. mája ho ako posledný koncentračný tábor oslobodili sovietske vojská. Ľudia tu umierali ešte do polovici mája, pretože väzni z iných táborov sem zavliekli týfus.



Čítajte ďalej