16.3.2017 17:30 | Zaujímavosti

Banský ostrov Hašima: Pochmúrny svedok japonskej minulosti

Hašima
Hašima
Zdroj: Getty Images
Jeho obrysy vystupujú z mora. Hašima, malý opustený ostrov, bol v roku 1960 najhustejšie obývaným miestom na svete, minimestom, zasväteným ťažbe uhlia pod morom.

Ako sa loď približuje k jeho brehom, odhaľuje ostrov podobajúci sa na obrovské bojovú loď, ktorý spadá pod správu mesta Nagasaki, vysoké budovy strážené betónovou stenou. V hre svetla a tieňov vystupujú ich ošarpané fasády, okná bez skiel a konštrukcie z hrdzavého železa ako svedkovia prudkej industrializácie, ktorú Japonsko zažilo od polovice 19. storočia do začiatku 20. storočia. Ostrov, opustený a ponechaný napospas tajfúnom od zatvorenia bane v roku 1974, sa v roku 2015 dostal na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Objavil sa aj vo filmovej bondovke Skyfall.

Z lode vystupujú turisti prísne strážení sprievodcami v červenom oblečení. Nijako to však neruší dravých vtákov, ktorí lietajú  nad strechami pokrytými zeleňou. Minoru Kinošita (63) sa prišiel  pozrieť na svoj drahý ostrov prezývaný Gunkandžima (obrnená pancierová loď) a na budovu, v ktorej sa narodil, a ktorá je prvou japonskou stavbou zo železobetónu postavenou v roku 1916. "Prišiel som sem už veľakrát a vždy zisťujem, ako je moje rodné mesto v stále väčšom rozklade," hovorí. Až do trinástich rokov nepoznal nič iného ako tento miniatúrny ostrovček, ktorý meria 480 krát 160 metrov, s jeho školou, bazénom, trhoviskom, obchodmi, zeleninovými záhradkami na strechách, nemocnicou a väzením. V tesnom labyrinte budov, kde samota neexistovala, sa žilo po štyroch a viac osobách v miestnosti o rozlohe 10 až 12 metrov2. Najviac ľudí tu žilo v roku 1960: skoro 5300 osôb na ploche 6,3 hektáru. Podľa prefektúry Nagasaki to bolo v tej dobe najhustejšie osídlenie na svete. Bol to živý a solidárny svet podobajúci sa baníckym mestečkám v Nord-Pas-de-Calais vo Francúzsku, v Belgicku a v Británii.

 

Rovnako ako ich európski kolegovia aj tu baníci dobývali uhlie v hrozných podmienkach: uhlie sa ťažilo 24 hodín v osemhodinových zmenách až 1000 metrov pod úrovňou mora. "Vlhkosť vzduchu tu bola vyše 95 percent, vzduch bol ťažký. K tomu pridajte uhoľný prach, ktorý sa zmiešaval s našim potom. Končili sme zmenu celí čierni, od hlavy až k päte," spomína Tomodžo Kobata (79). Nehovoriac už o výbuchoch banského plynu a nešťastiach, ktoré počas 84 rokov existencie bane stáli životy 215 mužov, a silikóze, chorobe spôsobenej vdychovaním prachu. Ostrov je tiež poznamenaný nútenou prácou Číňanov a Kórejčanov z čias japonskej okupácie Kórei v rokoch 1910-1945, a v Číne v rokoch 1932 - 1945. "Gunkandžima je prekliatym miestom," povedal nedávno zástupca čínskeho združenia osôb, ktoré prežili nútené práce, Čang Šan, podľa ktorého je štatút, ktorý ostrovu pririeklo UNESCO, "znesvätením a šokom pre obete".

 

Na ostrove vykonávalo nútené práce 204 Číňanov. Spoločnosť Mitsubishi Materials, nástupkyňa Mitsubishi Mining, ktorá prevzala ťažbu v roku 1890, začala s odškodňovaním čínskych robotníkov z japonských baní. Na mieste jednej z nich chce spoločnosti postaviť pamätník. "Čínski robotníci si dnes želajú, aby japonská vláda uznala, čo sa dialo v minulosti, ako to urobila Mitsubishi," hovorí Čang Šan. "Nevzdáme sa," dodáva. Tokio sa v júli 2015 zaviazalo, že urobí  opatrenia vedúce k uznaniu toho, že v 40. rokoch minulého storočia bol veľký počet Kórejčanov a ďalších odvlečený do Japonska proti svojej vôli a nútený pracovať vo veľmi tvrdých podmienkach.

Čítajte ďalej
Vianočné inšpirácie
Vianočné inšpirácie