17.4.2017 06:00 | Zaujímavosti

Atacama: Prečo púšť podobná Marsu priťahuje vedcov?

púšť Acatama
púšť Acatama
Kamene, piesok a mimoriadne sucho: púšť Atacama v Čile patrí k tým miestam na Zemi, ktoré sa najviac podobajú podmienkam na Marse.

Preto priťahuje vedcov, ktorí hľadajú možné dôkazy o živote na červenej planéte, píše agentúra AFP. V tejto rozsiahlej púšti s rozlohou 105.000 km2 sa môže teplotný rozdiel medzi dňom a nocou pohybovať okolo 40 stupňov Celzia. Vlhkosť vzduchu je tu iba dve až tri percentá. Jedná sa ak o najsuchšiu lokalitu na svete. Mikroorganizmy (baktérie a cyanobaktérie) sa tu vyvinuli tak, že sú schopné prežívať v týchto extrémnych podmienkach prakticky bez vody, pod mimoriadne silným slnečným svitom a skoro bez potravy. Ich odolnosť zaujíma expertov, ktorí ich sem prichádzajú študovať. "Cieľom je pochopiť, ako tieto mikroorganizmy žijú, ako získavajú vlhkosť a ako sa prispôsobujú podmienkam," vysvetľuje biologička Cristina Doradorová z Čílskej univerzity. Vedci sa domnievajú, že pokiaľ môže za takých podmienok existovať život na Zemi, mohol by možno byť aj na Marse. A to asi veľmi podobným spôsobom, aký je vidieť v Atacame, uvádza Doradorová.
V mobilnom laboratóriu tak analyzuje vzorky, ktoré odobrala v čílskej púšti.

 Mars, ktorý je z planét slnečnej sústavy najbližšie Zemi, priťahuje vedcov desiatky rokov. Už štyri roky tam robot Curiosity vyslaný Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA) hľadá stopy života. Fotografie povrchu planéty, ktoré posiela na Zem, sa veľmi podobajú Atacame: obrovské rovné plochy posiate sivými skalnatými útvarmi. Ďalší robot NASA pracuje od roku 2016 v Čile: Krex-2 vo februári začal druhú sezónu testov v okolí Yungay.

V rámci tohto projektu amerického úradu, ktorý má trvať do začiatku roku 2019, vykonáva v púšti Atacama 35 vedcov z Čile, Spojených štátov, Francúzska a Španielska  rozsiahle testy. "Extrémne sucho tu pretrváva najmenej 10 až 15 miliónov rokov, možno ešte dlhšie. Ak k tomu pripojíme intenzívne a dlhodobé ultrafialové žiarenie Slnka, znamená to, že to málo života v Atacame sú mikróby žijúce pod skalami alebo v nich," uviedla nedávno NASA. "Rovnako tak, ak existuje alebo niekedy existoval život na Marse, sucho planéty a intenzívne žiarenie ho pravdepodobne zahnali pod zem. Atacama je teda vhodným miestom k tomu, aby sme sa učili hľadať život na Marse," dodala NASA. Na rozdiel od našej planéty sa zdá byť  Mars akoby zastavený v čase, v inej epoche slnečnej sústavy. To znamená, že by prípadné objavy známok fosílneho života na Marse mohli naznačiť, aký bol pôvod Zeme.

 

Francúzsky astronóm prof. Christian Nitschelm kategoricky hovorí: "Ak nie je život na Marse, potom je isté, že nie je ani inde v slnečnej sústave." Všetky ostatné planéty našej sústavy majú oveľa horšie podmienky, pokiaľ ide o teplotu a slnečné žiarenie. NASA na rok 2018 oznámila vyslanie nového robota InSight, a na rok 2020 sa pripravuje vyslanie spoločného rusko - európskeho robota. Americký prezident Donald Trump podpísal 21.3.2017  výnos definujúci centrálny cieľ NASA na najbližšie desaťročie: pilotované mise do ďalekého vesmíru, hlavne na Mars v 30. rokoch. Experti sa však vyslovujú jednoznačne: k dosiahnutiu červenej planéty vzdialenej 225 miliónov kilometrov od Zeme by bol potrebný skutočný  technický prielom ... a kolosálny rozpočet.

Čítajte ďalej