7.8.2017 17:30 | Military

Najbizarnejšia bitka druhej svetovej vojny

Zdroj: iStockphoto
Hrad Itter leží pri rovnomennej tirolskej dedine len pár kilometrov od hranice s Nemeckom. Po anšluse Rakúska sa z neho stal väzenský tábor pre VIP väzňov, s ktorými mali nacisti ešte nejaké plány.

Itter patril pod velenie 100 km vzdialeného tábora Dachau. V máji 1945 tu bola väznená pestrá zmes významných Francúzov – bývalí predsedovia vlád Édouard Daladier a Paul Reynaud (nezmieriteľní politickí odporcovia, ktorí väčšinu svojho času strávili vzájomnými hádkami), generáli Maxime Weygand a Maurice Gamelin, sestra generála de Gaulla a tenista Jean Borotra. Okrem nich bolo v hrade aj niekoľko väzňov z Dachau, ktorí sa starali o pohodlie VIP väzňov.

Na jar 1945 bola porážka Nemecka neodvratná. Uvedomoval si to aj posledný veliteľ tábora  Dachau Eduard Weiter a krátko pred oslobodením tábora z neho ušiel. Počas úteku sa zastavil na hrade Itter, kde si 2. mája 1945 prestrelil hlavu. To bolo jasným znakom pre členov SS-Totenkopfverbände, ktorí strážili väzňov na hrade, aby zdvihli kotvy a hrad opustili. Náhle slobodní Francúzi vybrakovali hradnú zbrojnicu a pripravili sa na obranu hradu. Očakávali totiž, že rovnako ako sa snažili nacisti zahladiť stopy po iných táboroch, prídu vyčistiť aj Itter.

Vzhľadom na to, že išlo hlavne o partiu dôchodcov, objektívne zhodnotili svoje šance a rozhodli sa zachovať sa v zmysle francúzskych vojenských tradícií a požiadať o pomoc Američanov, ktorí boli už len pár kilometrov od hradu. Zvádzali boje so zvyškami 17. divízie tankových granátnikov SS „Götz von Berlichingen,“ ktorí si túto oblasť zvolili za svoj posledný oporný bod. Väzni z hradu vyslali postupne dvoch dobrovoľníkov, aby vyhľadali pomoc. Jeden z nich síce naozaj narazil na U.S. Army, ktorí aj vyslali záchrannú jednotku, ale zastihla ju delostrelecká paľba a záchrana Francúzov bola odložená. Druhému dobrovoľníkovi sa síce nepodarilo nájsť Američanov, ale stretol aspoň hŕstku delostrelcov od Wehrmachtu, ktorých viedol major Josef Gangl. Nebol presvedčený nacista a so svojimi chlapmi tajne spolupracoval s rakúskym odbojom proti Waffen SS.

Gangl sa rozhodol pomôcť Francúzom, ale vzhľadom na to, že mal k dispozícií iba 10  mužov, prišiel s odvážnym plánom - vzdať sa prvému Američanovi, ktorého stretne a potom navrhnúť spoločnú záchrannú akciu. Plán mu vyšiel. Stretol prieskumnú jednotku vedenú nadporučíkom Johnom C. "Jackom" Leem, formálne sa mu vzdal a objasnil mu situáciu na hrade. Lee už síce videl svojich chlapov doma v civile, napriek tomu sa rozhodol riskovať a po krátkej porade s velením sa dobrovoľne prihlásil na ochranu hradu. K hradu nakoniec z prieskumnej jednotky dorazil iba jeden tank Sherman, jeho posádka a pár chlapov, ktorí sa viezli na korbe tanku.

Francúzi boli veľmi prekvapení, keď namiesto vysnenej obrnenej kolóny na ich záchranu dorazil iba jeden tank a jeden náklaďák Mercedes plný ozbrojených nemeckých vojakov. Zmiešaná jednotka ochrancov rýchlo zhodnotila situáciu, rozmiestnila sa a čakala na útok. Lee nechal svoj tank zaparkovať priamo v hradnej bráne. Už počas noci dorazili k hradu prví útočníci a začali ho ostreľovať z guľometov. Vzhľadom na hrubé hradby a postavenia obrancov nebola situácia vážna a Lee a Gangl nechali len pár hliadok a išli spať.

Ráno ich prebudila strašná rana a celý hrad sa otriasol v základoch. Útočiaci Waffen SS, ktorých bolo 150 až 200, mali k dispozícii aj 88 milimetrové protitankové delo, ktorým začali ostreľovať hrad. Ďalšia rana zasiahla Sherman stojaci v bráne. V tej dobe v ňom bol iba jeden vojak, ktorý sa snažil vysielačkou zavolať posily. Podarilo sa mu z tanku vyliezť a ten len pár sekúnd po zásahu vybuchol. Na jednej strane prišli obrancovia o svoj jediný tromf, na druhej strane horiaci tank zatarasil prístup do hradu.

Obrancovia boli odrezaní od komunikácií a nemali spôsob, ako si zavolať posily. Teda si to aspoň mysleli. Až do momentu, kedy Gangl zistil, že hrad s priľahlým mestom spája priama telefónna linka. Okamžite volal starostovi a požiadal ho o posily, aber schnell, schnell. Nanešťastie pre obrancov, jediné posily, ktoré v tomto momente dorazili boli len ďalší dvaja vojaci Wehrmachtu a jeden rakúsky odbojár. Obrancovia bojovali statočne bok po boku, boj trval niekoľko hodín, ale potom im začala dochádzať munícia. Viacerí z nich boli zranení, major Gangl zomiera po rane ostreľovača. Lee vydáva rozkaz využiť hrad presne tak, ako to bolo plánované pri jeho stavbe. Stiahnuť sa z hradieb a zabarikádovať sa v hradnej veži. Tú potom brániť bodákmi, päsťami a hocičím, čo bolo po ruke. Tento plán by mu zrejme nevyšiel, pretože dverám veže sa prebojovali príslušníci Waffen SS ozbrojení Panzerfaustami, ktoré by si s dubovými dverami poradili ako nič. V tom momente sa však z okolia hradu ozvala streľba pušiek M1 Garand a guľometov .30 Browningov namontovaných na tankoch Sherman. Dorazila kavaléria, obrancovia sú zachránení. Posily prišli v poslednej možnej minúte.

Gangl sa po vojne stáva rakúskym národným hrdinom, je po ňom pomenovaná aj ulica. Lee za túto akciu dostal vyznamenanie a za zásluhy bol povýšený na kapitána. Po vojne o tejto bitke povedal, že to „bola najposranejšia vec na svete.“

Čítajte ďalej