8.8.2017 17:30 | Military

Bitka o Guadalcanal: Nakoniec Američania neverili vlastným očiam

Zdroj: reprofoto YouTube / History
Pol roka trvajúca bitka o tichomorský ostrov Guadalcanal sa stala jednou z kľúčových epizód 2. svetovej vojny. Po stretnutí, ktoré začalo americkým vylodením 7.8. 1942 a na oboch stranách si vyžiadalo životy tisícov vojakov, prevzali v Pacifiku strategickú iniciatívu Američania

Japonci sa z Gaudalcanalu stiahli vo februári 1943, svoj boj ale rozhodne nevzdali, trvalo ešte ďalšieho dva a pol roka, pokým cisárstvo kapitulovalo. Invázia na hornatý Guadalcanal spolu s predchádzajúcou porážkou japonského loďstva pri atole Midway v júni 1942 ukázali, že Spojené štáty sú deväť mesiacov po prekvapujúcom napadnutí námornej základne v Pearl Harbore pripravené bojovať až do úplného víťazstva. Ich ľudské a hlavne materiálne zdroje výrazne prevyšovali možnosti Japonska, ktoré mohlo dúfať len v to, že USA stratí elán. Ale ako sa ukázalo práve tu, Američania ho mali v zásobe dostatok.

V plánoch japonského velenia mal ostrov, ležiaci 1700 kilometrov severovýchodne od Austrálie, zohrať úlohu akejsi nepotopiteľnej lietadlovej lode. Veľkú časť tých skutočných Japonci stratili pri  Midway. Letecká základňa budovaná od jari 1942 na Guadalcanale mohla okrem iného narušiť námorné spojenie medzi Spojenými štátmi a Austráliou a Novým Zélandom. Miestne letisko sa malo stať domovom pre viac ako stovku japonských stíhačiek a bombardérov určených aj k podpore plánovanej ofenzívy na Fidži a Novú Kaledóniu.

 

Americké velenie preto vypracovalo plán s označením Watchtower (rozhľadňa), ktorého scenár sa začal napĺňať ráno 7.8.1942, kedy sa na Guadalcanale a priľahlých ostrovčekoch vylodila námorná pechota. Zatiaľ čo na ostrovoch Tulagi, Gavutu a Tanambogo, kde bola základňa hydroplánov a ďalšie vybavenie slúžiace námorníctvu, kládlo 900 obrancov húževnatý odpor (a skoro všetci zahynuli), útok na Guadalcanal bol prekvapivo úspešný, a 8.8. 1942 popoludní Američania obsadili ešte nedokončené letisko. Japonci sa stiahli do hustej džungle, odkiaľ počas nasledujúcich mesiacov podnikali opakované pokusy dobyť letisko. Obe strany tiež postupne posilňovali svoje jednotky na ostrove, celkovo sa počas bojov na ostrove vystriedalo asi 60.000 amerických a 36.000 japonských vojakov. Zatiaľ čo Američania vďaka vzdušnej prevahe mohli dopravovať mužov a zásoby cez deň, Japoncom ostávala iba noc.

Pokusy cisárskeho námorníctva použiť na zásobovanie ostrova pomalé nákladné lode totiž skončili ich potopením, a tak Japoncom neostávalo nič iné, ako sem vojakov dopravovať na palubách rýchlejších vojnových lodí. Takzvaný Tokijský expres, tvorený hlavne torpédoborcami, ale pod rúškom noci zvládol na ostrov doviezť iba mužov a ľahšiu výzbroj. Japonci navyše podcenili nielen odhodlanie, ale aj silu amerických síl, amerických pešiakov tu bolo dvakrát viac, ako si mysleli. Urputné boje sa okrem  pevniny zvádzali aj v priľahlých vodách. V sérii niekoľkých veľkých bitiek sa loďstvá oboch strán snažila hlavne zabrániť protivníkovi v zásobovaní jeho pozemných vojsk. Aj keď japonské námorníctvo, zaznamenalo niekoľko úspechov, začalo byť v polovici novembra 1943 zjavné, že v kľúčovej otázke prísunu posíl na ostrov nie je schopné držať s Američanmi krok.

Koncom roka preto začalo japonské velenie pripravovať evakuáciu svojich vojakov. V priebehu januára 1943 sa počas operácie Ki podarilo odviezť z ostrova viac ako 10.000 japonských bojovníkov, ktorí mali to šťastie, že ich nezabila guľka nepriateľa ani epidémia tropických chorôb. Američania ale zvýšenú aktivitu nepriateľských plavidiel chybne považovali za prípravu na ďalšiu ofenzívu. O to väčšie bolo ich prekvapenie, keď začiatkom februára zistili, že na ostrove ostali sami.

 

Čítajte ďalej