1.9.2017 06:00 | Technika

Prečo sú počítačové hry tak posadnuté apokalypsou?

Pravidlo číslo 1 pri online hrách: Nikomu never!
Pravidlo číslo 1 pri online hrách: Nikomu never!
Zdroj: dayztv.com
Videohry sú svojim spôsobom ideálnym médiom, ktorého prostredníctvom sa dá vykresliť apokalypsa po skaze ľudstva. Pokiaľ predpokladáme, že sa po zrútení civilizácie všetko vráti k brutálnym zákonom prírody, tak prirodzeným nosičom napätia je násilie. A v tej oblasti sa počítačových hrám darí veľmi dobre, napísal spravodajský server BBC News.

V mnohých videohrách je koniec sveta iba ospravedlnením pre vytvorenie sveta, ktorý nie je naplnený ničím iným, ako opakovaným násilím proti príšerám, ktoré nenarušujú žiadne otravné zásahy práva či spoločenských zábran. Tak tomu bolo v niektorých počiatočných arkádových hrách, ktoré sa stali hitom - ako napríklad Robotron 2084 z roku 1982. Tu si musí osamelý hrdina prestrieľať cestu sériou miestností obývaných robotmi, čo prevzali vládu nad Zemou, pokiaľ chce zachrániť poslednú ľudskú rodinu na planéte.

 


Ešte krajšie temná je klasická post-apokalyptická hra britského návrhára Sandyho Whitea Ant Attack  z roku 1983, ktorá je zasadená do múrmi obohnaného púštneho mesta Antescher. Toto miesto, ktoré už dávno zbavila ľudí akási tragédia, je teraz plné obrovských mravcov. A medzi nimi sa odohráva príbeh lásky bez slov medzi chlapcom a dievčaťom, ktorí unikajú nemilosrdnému hmyzu, na ktorý zhadzujú bomby.

Ale častejšie je herný post-apokalyptický svet obývaný veľmi špecifickým typom príšer - zombie. Už od čias prvého z klasických filmov zosnulého Georga Romera sú zombie tvorom, ktorý najnepríjemnejším a najnázornejším spôsobom odráža modernú úzkosť človeka z celej škály problémov od nerozvážneho konzumerizmu až po pandemické choroby. A okrem toho vo videohrách majú zombie tu výhodu, že sú protivníkom, ktorého neváhate okamžite zabiť. Zombie videohry často zobrazujú konflikt medzi fyzickou silou, spodobnenou napríklad armádou, a vnútorným nepriateľom, ktorý môže byť spodobnením politických a sociologických obáv. V sérii Resident Evil (od roku 1996 do súčasnosti ) sú zombie následkom vírusu vytvoreného tajnou korporáciou.


V značne pesimistickej ukrajinskej hernej sérii Metro 2033 (rok 2010) a Metro Last Light (2013), vznik desivých mutantov spôsobil rádioaktívny spad. A jadrovú apokalypsu ako príčinu vzniku mutantov využíva aj S.T.A.L.K.E.R.: Shadow of Chernobyl z roku 2007.

V hre The Last of Us spôsobil zombie-apokalypsu zmutovaný kmeň huby húsenici čínskej, čo je vtipný ironický vtip, pretože húsenica je jednou z módnych "superpotravín" propagovaná ako prírodný prostriedok na posilnenie rozpoznávacích funkcii. Zo sociologickej perspektívy sú zombie hry pre viac hráčov zaujímavé aj ako psychologické laboratória, v ktorých sa môžeme dozvedieť niečo nové o ľudskej povahe. Ako napríklad v drsnej hre DayZ z roku 2012. Jej neľútostný realizmus zahŕňa možnosť zlomených kostí a nutnosť hľadať v troskách jedlo, vodu, lieky a ďalšie nástroje na prežitie. Tu sa hráči musia brániť nielen proti zombíkom, ale aj proti ostatným online hráčom. A ukazuje sa, že práve ľudia sú najsmrteľnejšou hrozbou – sú ochotní zabíjať ostatných, aby im ukradli zbrane a zásoby. Pravidlo číslo jedna znie: "Nikomu never," a najlepšou hernou stratégiou je: "Najskôr strieľaj, a až potom sa pýtaj."

Či už zahŕňajú zombie, choroby, jadrový spad alebo robotov, jedno majú post-apokalyptické videohry spoločné: Predpokladajú, že "potom" všetko končí - a natrvalo. Ich zápletky naznačujú, že ak sa spustí koniec života v tej podobe, ako ho poznáme, je to navždy. Žiadna z hier nekončí objavením lieku alebo porážkou nepriateľa a návratom k civilizovanému životu. A pritom práve to sa v skutočnosti stáva aj po tom najhoršom spustošení tými najdesivejšími postavami histórie. Kedy sa objaví počítačová hra, kde skupinka preživších ľudí bude trpezlivo opäť budovať civilizáciu v jej plnej sláve?

 

Čítajte ďalej