10.10.2017 14:10 | Military

Československý armádny zbor: O jeho založení rozhodla aj víťazná bitka

Zdroj: Reprofoto Youtube
Víťazstvo československých vojakov v bitke u ukrajinského Zborova v júli 1917 prispelo zásadným spôsobom k formovaniu československých légií v Rusku a neskoršiemu vzniku československého štátu.

Prvým samostatným československým vojenským útvarom v Rusku sa následne stal Československý armádny zbor, ktorý vznikol  9.10. 1917. Bitka pri Zborove neďaleko Ľvova sa stala súčasťou  poslednej ruskej ofenzívy 1. svetovej vojny, pomenovanej po ministrovi vojny a neskoršom premiérovi Alexandrovi Kerenskom. Demoralizovaná ruská armáda, zasiahnutá revolúciou a boľševickou agitáciou, ale už iba ťažko plnila rozkazy. Na dôležité úlohy preto velenie nasadzovalo dobrovoľnícke oddiely, medzi ktoré patrili aj tri pluky Československej streleckej brigády o sile asi  3500 vojakov. Víťazstvo légií pri Zborove sa nakoniec stalo jedným z mála úspechov celej Kerenského letnej ofenzívy.

Po zborovskej bitke dal náčelník ruskej armády generál Alexej Brusilov súhlas k vytvoreniu 2. československej divízie a Kerenský zrušil rozkaz, ktorým na jar toho roku zastavil utváranie  československých vojenských jednotiek a naopak povolil nábor mužov zo zajatcov. V priebehu leta 1917 tak vzrástol počet československých legionárov o 27.000 mužov. Československý armádny zbor vznikol z rozhodnutia ruského vrchného velenia a jeho veliteľom sa stal generál Vladimír Nikolajevič Šokorov. Zbor, ktorý bol najväčšou ozbrojenou zložkou prvého odboja, mal koncom roka 1917  38.500 českých a slovenských vojakov a skladal sa z ôsmich streleckých plukov a dvoch delostreleckých brigád.

Československí legionári dodržiavali pokyn vedúceho predstaviteľa československého zahraničného odboja Tomáša G. Masaryka, ktorý pre nich bol veľkou autoritou, "nemiešať sa do vnútorných ruských sporov" po boľševickom prevrate v októbri 1917. Legionári významne zasiahli do boja v bitke u Bachmače neďaleko Kyjeva v marci 1918, kde zabránili hroziacemu obkľúčeniu nemeckou armádou a vybojovali priechod vlakov na východ. Prelomom bol marec 1918, kedy Rusko uzavrelo s Nemeckom separátny brestlitovský mier a kedy bolo rozhodnuté o presune légií cez Vladivostok do Francúzska (Masaryk prehlásil armádny zbor v Rusku za súčasť čs. autonómnej armády vo Francúzsku). Cesta cez európske bojiská nebola možná. Západným smerom sa však podarilo odcestovať iba prvým trom transportom. Boľševická vláda začala postupne odsun komplikovať a bojkotovať, pretože sa okrem iného pokúšala získať zbor pre svoje potreby. Do otvoreného  nepriateľstva medzi československým vojskom a boľševikmi vyústil takzvaný čeľjabinský incident z mája 1918. Pri ňom legionári usmrtili maďarského zajatca, ktorý z prechádzajúceho vlaku ťažko a úmyselne zranil jedného legionára. Sovieti potom uväznili niekoľko československých politikov pobývajúcich v Moskve, čs. vojská sa následne rozhodli vynútiť si prejazd Sibírou silou a počas leta obsadili obrovské územia pozdĺž Transsibírskej magistrály od Povolžia až po Irkutsk.


Ďalšiemu presunu légií na východ zabránilo júnové rozhodnutie dohodových mocností o použití zvyšných čs. jednotiek v bojoch proti boľševikom, čo však bol jeden z dôvodov následnej demoralizácie. Situáciu vyriešila dohoda o prímerí z februára 1920. Dokument pre legionárov znamenal voľný priechod s plnou výzbrojou na východ. Ako určitá záruka poslúžila légiam časť ruského zlatého pokladu, ktorého sa čs. oddiely zmocnili spoločne s Bielou armádou v Kazani v auguste predchádzajúceho roka. Do konca roka 1918 vstúpilo do československých légií v Rusku vyše 60.000 mužov. Po reorganizácii zboru vo februári 1919 vznikla ešte 3. československá divízia. V rokoch 1919 až 1920 priplávalo v lodných transportoch z Ruska naspäť do vlasti vyše 56.000 vojakov a 11.000 civilistov. Poslední z nich sa vrátili až neskoro po vojne, na jar 1921.

Čítajte ďalej
Vianočné inšpirácie
Vianočné inšpirácie