25.11.2017 06:00 | Šport

Majú ľaváci výhodu v športe? Záleží na tom, o aký sa jedná

Zdroj: iStockphoto
Husle, fotoaparáty, počítačové myši, otvárače na konzervy - to je len niekoľko predmetov, ktoré dokazujú, ako často sú v tomto svete znevýhodnení ľaváci, napísal spravodajský server The New York Times.

Významnou výnimkou by mohol byť šport. Či už je to bejzbalista Lou Gehrig, hokejista Wayne Gretzky, tenistka Martina Navrátilová alebo boxer Oscar De La Hoya – niektorí z najlepších športovcov v dejinách boli ľaváci. Ale aj v tomto odvetví sa často môžu výhody ľaváctva odlišovať a byť výraznejšie tam, kde má hráč menej času reagovať na protivníka - ako je napríklad stolný tenis. To aspoň uvádza Florian Loffing, športový vedec univerzity Carla von Ossietzkého v nemeckom Oldenburgu a autor novej štúdie, ktorú zverejnil odborný časopis Biology Letters.

V podobných športoch našiel Loffing vyšší počet ľavákov ako v tých, kde sú dlhšie intervaly medzi akciami hráčov. Rozhodol sa v rámci svojej štúdie analyzovať bejzbal, kriket, stolný tenis, badminton, tenis a squash, pretože je v nich porovnateľný časový tlak na reakciu hráča. V bejzbale a krikete meral priemerný čas medzi hodením loptičky a jeho kontaktom s pálkou v profesionálnych zápasoch. V športoch hraných raketou či pálkou posudzoval intervaly medzi kontaktom loptičky. Potom vypočítal, koľko ľavákov bolo medzi najlepšou stovkou hráčov daného športu – alebo medzi nadhadzovačmi v prípade bejzbalu a kriketu v rokoch 2009 až 2014. Pri porovnaní všetkých šiestich športov zistil, že proporcie ľavákov sa zvyšuje úmerne klesajúcemu času, ktorý majú hráči na reakciu. V najpomalšom zo zvolených športov (squash) bolo v najlepšej stovke deväť percent ľavákov, zatiaľ čo v najrýchlejšom bejzbale ich bolo 30 percent. Celkovo zistil 2,6 krát vyššiu pravdepodobnosť ľavákov v športoch s väčším časovým tlakom (bejzbal, kriket a stolný tenis) ako v tých s nižším časovým tlakom na reakciu protihráča (badminton, tenis a squash).

Zistené výsledky zapadajú do širšej diskusie o tom, prečo môže byť ľaváctvo v športoch prínosom, ktorá sa dlhodobo vedie medzi zástancami "vrodenosti" verzus "výchovy". Hypotéza o "vrodenosti" stavia na predpoklade, že ľaváci môžu byť od prírody lepšími atlétmi - napríklad vďaka faktu, že ich pravá mozgová hemisféra kontroluje ako ich dominantnú ruku, tak ich vizuálno - priestorové funkcie. V prípade zástancov "výchovy" stavia vysvetlenie na relatívnej vzácnosti ľavákov, ktorá im dáva výhodu oproti protivníkom. Tí buď môžu horšie odhadovať ďalší krok ľaváka, alebo sa ľaváctvo môže priamo stať súčasťou stratégie - napríklad v podobe odrazenia loptičky na pravú stranu v športoch hraných raketou či pálkou. Hypotézu o "výchove" podporujú štúdie, ktoré v porovnaní s bežným životom zistili vyšší počet ľavákov v profesionálnych interaktívnych športoch, ale nie v tých, kde k interakcii so súperom nedochádza  (napríklad golf, bowling, šípky).

Mimo sveta športu by toto vysvetlenie mohlo prispieť k objasneniu záhady, prečo ľaváci po tisícky rokov tvoria približne desať percent ľudskej populácie. "Z darwinovského hľadiska sa ponúka otázka, prečo ľaváctvo nevymizlo. Prečo nie je svet iba pravoruký?" povedal Loffing. V roku 1996 tím francúzskych vedcov prišiel s myšlienkou, že ľaváci mali historicky výhodu v duelantských  situáciach. Rovnaká skupina vedcov uviedla, že násilnejšie a bojovnejšie spoločnosti majú oveľa vyšší počet ľavákov ako tie mierumilovnejšie.

 

Čítajte ďalej
Vianočné inšpirácie
Vianočné inšpirácie