10.1.2018 14:00 | Military

Stalingrad: Mesto, ktoré pochovalo Hitlerove sny na východe

Zdroj: iStockphoto
Pol roka po začatí postupu k Volge v júli 1942 boli nemecké jednotky vedené generálom Friedrichom Paulusom pri Stalingrade v beznádejnej situácii.

Tri týždne po tom, čo vojaci Červenej armády 10.1. 1943 prešli do záverečnej ofenzívy, podpísal v tej dobe už poľný maršal Paulus kapituláciu. Sklamal tak nacistického vodcu Adolfa Hitlera, ktorý povýšením do najvyššej vojenskej hodnosti apeloval na Paulusovu vojenskú česť, pretože nikdy predtým sa nemecký maršal nevzdal.

Mesto, ktoré nieslo meno sovietskeho vodcu (do roku 1925 sa volalo Carycin, Volgogradom sa stalo až na jeseň 1961), bolo pôvodne trochu bokom od Hitlerových plánov, nakoniec sa ale stalo synonymom nemeckej porážky. Práve Stalingrad totiž hral kľúčovú úlohu v plánoch sovietskej generality, ktorá práve v tomto sídle na západnom brehu Volgy vytvorila centrum obrany. "Stalingrad musíte buď zachrániť, alebo s ním zahynúť," vyhlasoval vtedajší veliteľ sovietskej posádky generál Vasilij Čujkov.

Nemci síce obsadili drvivú väčšinu mesta, zrovnaného skoro so zemou, sovietskym obrancom sa ale darilo udržať na úzkom páse pozdĺž rieky. Ďalšie boje nikomu neprinášali víťazstvo, obe strany sa iba vyčerpávali v zbytočných útokoch. Jednotky brániace Stalingrad navyše dostávali iba toľko zásob, aby prežili. Ich hlavnou úlohou nebolo odraziť Paulusa, Čujkovova armáda slúžila ako návnada, ktorá mala udržať wehrmacht pri meste, ku ktorému smerovali oddiely maršala Georgija Žukova. Polovica októbra 1942 priniesla posledný veľký útočný pokus Nemcov, ale márny. O mesiac neskôr začala pre Nemcov prekvapivá stalingradská operácia Červenej armády, po ktorej bol Paulus so svojimi mužmi 23.11.1942 uzavretý do gigantickej slučky, z ktorej pre nich nakoniec nebolo úniku. Koncom decembra sa síce tanková armáda generála Hermanna Hotha priblížila na 50 kilometrov ku Stalingradu. Obkľúčení jej ale nesmeli kvôli Hitlerovým rozkazom ísť naproti. Červená armáda navyše rýchlo postupovala a Stalingrad sa ocitol ďaleko za frontou. Letecké zásobovanie prakticky nefungovalo a vyčerpaným Nemcom drveným ruskou zimou neostalo nič iné len kapitulovať.

Spolu s poľným maršalom odišlo do zajatia približne 100.000 mužov; dlho po vojne sa do Nemecka vrátilo asi iba 5000. Počas bojov o mesto zahynuli vyše dva milióny vojakov, z toho 800.000 Nemcov. Po Stalingrade prevzali iniciatívu na východnej fronte Sovieti, ktorí sa zastavili až v Berlíne.

 

Čítajte ďalej