20.1.2018 06:00 | Zaujímavosti

Záhadná epidémia v 16. storočí kosila po miliónoch

Zdroj: freeimage.com
Asi dvanásť miliónov domorodcov zabila v polovici 16. storočia na juhu dnešného Mexika záhadná choroba, ktorej Aztékovia hovorili cocoliztli. Počas piatich rokov tu vyhubila približne 80 percent obyvateľov, ktorí prežili epidémiu kiahní, taktiež zavlečenú do Ameriky Európanmi.

Podľa najnovšej štúdie nemeckých a mexických vedcov bol onou záhadnou smrtiacou chorobou pravdepodobne druh salmonely. Vedci analyzovali vzorky pozostatkov zubov z viac ako dvoch desiatok tiel, ktoré boli pochované počas epidémie záhadného ochorenia v oblasti Mixteca Alta v mexickom štáte Oaxaca. Vo vzorkách našli baktériu rodu Salmonella, druhu Paratyphi C, ktorá spôsobuje ťažké črevné infekčné ochorenie, dnes liečiteľné antibiotikami. Tieto lieky ale vtedy  neexistovali a domorodci navyše nemali imunitnú odolnosť na európske choroby.

Pôvodné obyvateľstvo na území bývalej Aztéckej ríše, ktorú v roku 1521 dobyl Španiel Hernán Cortés, zdecimovala ako prvá epidémia kiahní. Na ňu zomrelo asi osem miliónov z pôvodných asi 22 miliónov domorodcov. V roku 1545 dorazila ona záhadná choroba, ktorá za päť rokov zabila asi 12 miliónov ľudí. Polovicu zo zvyšných dvoch miliónov pôvodných obyvateľov zabila podľa denníka El País druhá epidémia cocoliztli v roku 1576.

V dobových záznamoch sú opisované symptómy choroby ako vysoká horúčka, bolesti brucha, hnačka a krvácanie z telesných otvorov. Chorý zomrel po troch až štyroch dňoch. "V mestách sa kopali veľké jamy a kňazi od východu do západu slnka nerobili nič iné, len nosili mŕtve telá a hádzali ich do nich," zapísal svedectvo z tej doby františkánsky misionár a kronikár Juan de Torquemada.

Čítajte ďalej