5.2.2018 14:00 | Macho

Prečo pri strese (tak zákerne) priberáme?

Zdroj: iStockphoto
Tú rovnicu všetci dobre poznáme. Keď skonzumujeme viac kalórií, ako dokážeme spáliť, tak logicky priberáme. Príklad je síce pravdivý, ale neponúka odpoveď na zaujímavejšiu otázku: Prečo sa vlastne prejedáme?

Prečo cítime túžbu zjesť ten kúsok torty alebo čokoládovú tyčinku, aj keď vieme, že to o chvíľu nebudeme ľutovať? Je to iba nenásytnosť, alebo sa v nás odohráva ešte niečo iné? Ako píše spravodajský server BBC News, sebakontrola je síce dôležitá, ale kopia sa dôkazy, že pri priberaní hrá veľmi dôležitú úlohu stres. Chronický stres narúša spánok a zvyšuje hladinu krvného cukru. To vedie k návalu hladu a vyhľadávaniu jedla ako útechy. Následkom je ďalšie narušenie spánku, ešte vyššia hladina stresu a ešte viac narušená hladina krvného cukru. To postupom času môže viesť nielen k nezdravému množstvu telesného tuku, ale aj k cukrovke druhého typu.

Keď jeme, zvýši sa naša hladina krvného cukru, a u zdravých ľudí sa zase rýchlo vráti do normálu. Ale ako zistili nedávne štúdie, pokiaľ je človek v strese, trvá hladine krvného cukru tri hodiny, pokým sa vráti späť – čo je približne šesťkrát dlhšie ako počas dňa bez stresu. Príčinou, prečo sa to deje, je skutočnosť, že pri strese telo prechádza do nastavenia "uteč, alebo bojuj". Inými slovami - telo si myslí, že je terčom útoku, a uvoľní do krvi glukózu, aby dodalo energiu svalom buď na obranu, alebo na útek do bezpečia. Pokiaľ túto energiu nepotrebujeme na útek do bezpečia, pošle pankreas do tela inzulín, aby hladinu cukru opäť znížil. Kvôli zvýšenej hladine inzulínu a klesajúcemu množstvu krvného cukru dostaneme hlad - a to je tiež príčinou, prečo má človek pri strese neodolateľnú chuť na niečo sladké. To isté sa stane, keď v noci zle spíme. Nedávna štúdia, ktorú vykonali vedci z londýnskej King's College, zistila, že pri nedostatku spánku človek denne priemerne skonzumuje o 385 kalórií viac ako obvykle, čo zodpovedá asi kalóriam obsiahnutým vo veľkom muffine.

Čítajte ďalej