5.3.2018 14:05 | Macho

Stalinova smrť: Smútok, strach, radosť aj zbytočné nádeje

Zdroj: northfoto.com
Sovietska spoločnosť si síce ešte na desiatky rokov udržala totalitný charakter, ale smrťou sovietskeho diktátora Josifa Stalina 5.3.1953 skončila jedna z najtragickejších epoch v dejinách ľudstva.

Vlastným menom Josif Vissarionovič Džugašvili vládol neobmedzenou mocou od roku 1927 a podľa mnohých ľudí sa stal jedným z najväčších zločincov 20. storočia. Podľa odhadov bolo v 30. rokoch pri čistkách popravených, zahynuli v obávaných pracovných táboroch (gulagoch),  v občianskej vojne či podľahli hladomoru desiatky miliónov ľudí.

Posledné dni Stalina sú zahalené tajomstvom. Ranený mŕtvicou medzi 1. a 2. marcom ostal po záchvate dlho ležať bez pomoci. Existuje teória, že záchvat bol vyvolaný sporom medzi ním a členmi vedenia. Podľa ďalších dohadov mal smrť vodcu na svedomí minister vnútra a obávaný kat Lavrentij Berija, ktorý si myslel, že Stalin ženie krajinu do tretej svetovej vojny.

Muž, ktorý si zvolil prezývku Stalin (rusky "staľ" znamená oceľ), sa narodil 21.12. 1879 v gruzínskom meste Gori, kde je dodnes uctievaný. Z pravoslávneho seminára mal byť vylúčený za revolučnú aktivitu, v roku 1901 sa stal profesionálnym revolucionárom: v ilegalite organizoval štrajky a demonštrácie, viedol robotníkov do stretov s políciou a peniaze na revolúciu údajne získaval lúpežami. Krátko pobudol vo vyhnanstve na Sibíri. Začiatky Stalinovej revolučnej dráhy zapôsobili na Lenina. Podľa ruského spisovateľa a historika Edvarda Radzinského prišiel Koba (jeden z pseudonymov Stalina) do Moskvy ako druhoradý politik, ale rýchlo si našiel cestu k Leninovi. Doviedlo ho tam nielen umenie získať a udržať moc, ale aj to, že pre Lenina bol polovzdelaný a drsný Stalin mužom činu bez zábran. Nerozhodní intelektuáli (Trockij, Kamenev alebo Bucharin) váhali s radikálnymi metódami.

Do čela boľševikov sa Stalin dostal v roku 1922 na návrh Lenina, ktorý bol vtedy šéfom vlády a neformálnym vodcom strany. Neskôr Lenin vo svojom testamente varoval pred tým, aby Stalin získal veľkú moc, pre jeho zlé vlastnosti. V roku 1924 ale Lenin zomrel a o vedenie strany sa rozhorel boj. V roku 1927 Stalin zvíťazil nad protivníkmi v strane a stal sa najmocnejším mužom krajiny. Začalo "budovanie socializmu v jednej krajine": kolektivizácia poľnohospodárstva a industrializácia, likvidácia všetkých domnelých odporcov, kulakov, kňazov a najbližších spolupracovníkov a priateľov vrátane armádnych špičiek a kultúrnej elity. Už s oslabenou armádou sa po tragickej dohode s Hitlerom zapojil do boja proti Hitlerovi, ale víťazstvo v 2. svetovej vojne a úspechy na Jaltskej a Postupimskej konferencii ho utvrdili v jeho nepremožiteľnosti. Čistky pokračovali až do jeho smrti.

Historici sa dodnes hádajú, čím Stalin naozaj bol. Pre jedných zakomplexovaným paranoikom a megalomanom, pre druhých chladne kalkulujúcim monštrom. Pohreb však uviedol do tranzu celú krajinu a pred rakvou bolo ušliapaných asi 1500 ľudí. Stalinove telesné ostatky boli uložené do mauzólea na Červenom námestí po boku Lenina, v roku 1961 boli uložené k ostatným predstaviteľom ZSSR pri Kremeľskom múre. O tri roky neskôr na 20. zjazde KSSS Nikita Chruščov, ktorý sa nakoniec dostal do čela komunistov, odsúdil kult Stalinovej osobnosti. Ale až "perestrojka" ukázala zločiny Stalinovej éry v plnom svetle.

Vášnivý fajčiar a milovník gruzínskeho vína bol dvakrát ženatý. Prvá manželka Jekaterina Svanidzeová mu porodila syna Jakova, ktorý bol počas 2. svetovej vojny zajatý a pravdepodobne zahynul v koncentračnom tábore Sachsenhausen - Oranienburg. Druhá manželka, kráska s orientálnymi črtami Nadežda Allilujevová mu porodila syna Vasilija a dcéru Svetlanu. Nadeždu mal  dohnať k samovražde, syn Vasilij, ktorý zomrel v roku 1962, bol dva roky po smrti otca odsúdený za protisovietsku činnosť. Svetlana v 60. rokoch emigrovala a usadila sa v USA. V roku 1984 sa vrátila do vlasti, ale žiť v Sovietskom zväze nedokázala a v roku 1986 sa vrátila do USA, kde vo veku 85 rokov zomrela.

Čítajte ďalej