19.3.2018 17:30 | Zaujímavosti

Mor zabíja aj dnes: Doteraz má na konte milióny mŕtvych

Zdroj: iStockphoto
Aj v dobe antibiotík naháňa takzvaná čierna smrť - mor stále strach, hoci už nie je takou pohromou ako kedysi. V 15. storočí si mor v Európe vyžiadal asi 50 miliónov životov. Odhaduje sa, že pri troch veľkých pandémiach prekročila celková bilancia až 200 miliónov mŕtvych.

Ale táto choroba zabíja aj dnes. V rokoch 2010 až 2015 sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácia (WHO) nakazilo 3248 ľudí a 584 z nich zomrelo. Najaktívnejšie ohniská choroby sú na Madagaskare, v Kongu a v Peru. Potenciálne ohniská sú však aj inde. Ide nepochybne o podceňovanie choroby, u ktorej smrť môže nastať veľmi rýchlo. Pľúcna forma choroby zabíja bez liečby do troch dní a v prípade čierneho moru umiera 50 až 70 percent nakazených do jedného týždňa, píše francúzsky denník Le Figaro.

Nedávno potvrdili vedci z Hongkongskej univerzity v spolupráci s veterinárnou školou Virginia-Tech v Spojených štátoch zásadnú úlohu obchodných ciest pri šírení moru v Európe v rokoch 1347 až 1760. Vedci pri porovnávaní 6656 epidemických oblastí v Európe a severnej Afrike s hlavnými cestami obchodnej výmeny v predindustriálnej ére zistili, že čím bližšie obchodných ciest ľudia žili, tým častejšie epidémie boli. A naopak: čím boli od nich vzdialenejší, tým boli epidémie vzácnejšie.

Aby sme pochopili, akú hrôzu mor šíril, stačí si predstaviť, že by polovica mesta Marseille (dnes má asi 900.000 obyvateľov) počas necelých šiestich mesiacov zmizla z mapy. To sa prihodilo v lete roku 1720. Marseille a oblasť Provence sužoval mor dva roky a mnohé dobové svedectvá sú strašné. Úmrtnosť bola obrovská. Od rána do večera mohla vymrieť celá rodina. Ulice boli plné mŕtvol a tí, ktorí ich boli nútení odpratávať, umierali tiež. Choroba udrela rýchlo, zabíjala náhodne a ľudia sa nemohli hrozbe vyhnúť, pretože mesto bolo zatvorené. Najhoršie bolo, že ľudia čelili neviditeľnému nepriateľovi. Odkiaľ prichádzal? Prečo sa náhle objavil, zmietol všetko, čo mu stálo v ceste, a potom na mesiace, roky či celé desaťročia zmizol?

Tajomstvo bolo čiastočne odhalené koncom 19. storočia, kedy francúzsko – švajčiarsky lekár a bakteriológ Alexandre Yersin v Hongkongu izoloval baktériu, ktorá je pôvodcom čierneho moru a ktorá bola pomenovaná Yersinia pestis. A identifikoval spôsob prenosu baktérie z krýs na človeka: blchy žijúce na krysách. Potom trvalo až do 30. rokov minulého storočia, pokým bol označený ďalší vinník: ľudské blchy (pulex irritans). Nórski a talianski vedci porovnávali populáciu pred morovými epidémiami a po nich z rokov 1348 až 1813 v deviatich mestách vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Británii, Poľsku, Rusku, Švédsku a na Malte. Potvrdili, že sledovanú úmrtnosť v siedmich prípadoch z deviatich skutočne vysvetľuje prenos choroby ľudskými blchami a všami. Aspoň v tej dobe. Tento spôsob prenosu vysvetľuje šírenie a pretrvávanie moru v Európe v dobej druhej vlny pandémie, ale v súčasných epidémiach je naopak dávaná prednosť úlohe krysích bĺch.

Čítajte ďalej