20.4.2018 14:00 | Military

Ukrývanie Tirpitzu v Nórsku dodnes prezrádzajú poškodené stromy

Tirpitz v dymovej clone v nórskom fjorde.
Tirpitz v dymovej clone v nórskom fjorde.
Zdroj: Imperial War Museum
Neutíchajúce snahy spojeneckých síl nájsť a potopiť počas 2. svetovej vojny obávanú nemeckú vojnovú loď Tirpitz viedli nacistov k ukrývaniu plavidla v nórskych fjordoch, kde ho maskovali chemickou hmlou. Umelý dym napáchal v oblasti značné škody na stromoch, ktoré sú viditeľné dodnes.

Loď, pomenovaná po nemeckom admirálovi Alfredovi von Tirpitzovi, bola zaradená do služby vo februári 1941 a niekoľko mesiacov bola najväčšou bitevnou loďou sveta. V novembri 1941 bola poslaná k pobrežiu Nórska, ktoré ovládala kolaborantská vláda na čele s nacistickým vodcom Vidkunom Quislingom. Toto umiestenie umožňovalo podnikať útoky na konvoje smerujúce do Sovietskeho zväzu, preventívne bránilo prípadnému vylodeniu spojencov v Nórsku a loď na seba zároveň viazala značné spojenecké sily, ktoré museli byť v pohotovosti len pre odvrátenie tejto potenciálnej hrozby. Archívne dokumenty ukazujú, že plavidlo u nórskeho pobrežia vypúšťalo kyselinu chlorosírovú, aby skrylo svoju pozíciu. To sa mu skutočne dlho darilo. Až 12.11. 1944 išla loď prezývaná Osamelá kráľovná severu ku dnu po útoku tridsiatky bombardérov britského kráľovského letectva. Zomrelo pritom asi 1200 členov jej posádky.

 "Dym", ktorý mal brániť odhaleniu lode, poškodil stromy na pobreží, čo je dodnes zjavné na ich letokruhoch. Claudia Hartlová z Univerzity Johanna Gutenberga v nemeckej Mohuči odhalila tieto dopady, keď skúmala borovice v Fættenfjorde blízko nórskeho mesta Alta za severným polárnym kruhom. Dendrologička sa pôvodne pustila do výskumu stromov preto, aby vytvorila obraz vtedajšej klimatickej situácie v oblasti. Všimla si pritom, že niektorým stromom úplne chýbajú letokruhy z obdobia okolo roku 1945. Zbrzdiť rast stromov môže veľká zima či napadnutie hmyzími škodcami, nič z toho ale podľa Hartlovej nemohlo vysvetliť stratu letokruhov. Jeden z kolegov sa potom pred Hartlovou zmienil o tom, že by anomália mohla súvisieť s loďou Tirpitz, ktorá v roku 1944 v Fættenfjorde kotvila a bola tam napadnutá spojeneckými bombardérmi. "Domnievame sa, že kyselina chlorosírová (chlorsulfonová), ktorú loď kvôli maskovaniu vypúšťala, zničila ihličie na stromoch," uviedla Hartlová spravodajskému serveru BBC.

"Pokiaľ stromy nemajú ihličie, nemôže prebiehať fotosyntéza a nemôže sa vytvárať biomasa. Borovice majú väčšinou rovnaké ihličie tri až sedem rokov, pretože sú večne zelené. Takže pokiaľ tieto stromy stratia ihličie, môže trvať veľmi dlhú dobu, pokým sa zotavia," dodala. U jedného zo stromov nie je zjavný rast po dobu deviatich rokov začínajúc rokom 1945. "Potom sa strom spamätal, ale trvalo mu ďalších tridsať rokov, pokým sa vrátil k normálnemu rastu. Stále tam stojí, stále žije a je veľmi pôsobivý," uviedla Hartlová. U ďalších borovíc sú letokruhy zjavné, ale sú extrémne slabé, takmer nerozoznateľné. Podľa očakávaní sa dopady znečistenia znižujú, čím ďalej je strom od bývalého  kotviska lode. Do vzdialenosti štyroch kilometrov sú ale väčšie či menšie následky zjavné u všetkých stromov.

V Fættenfjorde bola loď Tirpitz pri spojeneckých útokoch poškodená, potopiť sa ju ale podarilo až britským bombardérom Lancaster pri operácii Catechism v novembri 1944 o niečo južnejšie, vo fjorde u severonórskeho mesta Tromsö. Hartlová je presvedčená, že nájde podobné následky vojny aj inde. "Aj na iných miestach Európy sa používal umelý dym a možno aj ďalšie chemikálie. Možno teda nájdeme ďalšie podobné javy a následky druhej svetovej vojny," uviedla vedkyňa.

Čítajte ďalej