14.5.2018 17:30 | Zaujímavosti

Skylab: Prvá posádka to nemala ľahké hneď od začiatku

Zdroj: iStockphoto
Vesmírna stanica Skylab, vypustená na obežnú dráhu 14.5.1973, čiastočne vyplnila medzeru, ktorá vznikla medzi koncom amerického programu dobývania Mesiaca v roku 1972 a štartom prvého raketoplánu na jar 1981.

Ambiciózny program vznikol aj vďaka zvyšným komponentom z mesačného Apolla. Z kozmodrómu na floridskom Myse Canaveral ho vyniesla mohutná raketa Saturn V, navonok prakticky rovnaká ako v prípade letov na Mesiac.

Jej tretí stupeň ale namiesto nádrží a motorov obsahoval samotnú vesmírnu stanicu, ktorá iba desať minút po štarte zakotvila vo výške približne 430 kilometrov nad zemským povrchom. A potom Skylab (nebeské laboratórium)  čakal na prvú posádku, ktorá sa k nemu vybrala až o desať dní neskôr. Čoskoro sa totiž ukázalo, že medzi úlohy prvej trojčlennej skupiny astronautov bude nutné zaradiť aj opravy samotnej stanice.

 


Posádka v lodi Apollo odštartovala 25. 5.1973. Na astronautov čakalo množstvo úloh a vedeckých experimentov, najprv ale museli sprevádzkovať stanicu. Tá bola najväčším obydlím, ktoré  dovtedy človek vyslal do vesmíru. Valcovitá stanica, ktorá vďaka slnečným panelom pripojeného solárneho observatória vyzerala trochu ako veterný mlyn, bola 26 metrov vysoká a v priemere mala skoro sedem metrov. Po prvej posádke, ktorá strávila na palube Skylabu štyri týždne, nasledovala v júli 1973 druhá (na stanici bola 60 dní) a v polovici novembra 1973 odštartoval tretí tím, pred ktorým bol trojmesačný pobyt vo vesmíre. Tretia posádka bola ale zároveň poslednou, po jej odlete 8.2. 1974 Skylab navždy osirel. Stanica potom ešte viac ako päť rokov obiehala okolo Zeme, až v júli 1979 ju technici naviedli do atmosféry. Skylab tak strávil vo vesmíre celkovo 2249 dní, ale iba 171 dní na nej žili ľudia.


Prvú orbitálnu stanicu v histórii ľudstva Saljut 1 vyslal Sovietsky zväz do vesmíru v apríli 1971. Stanica, ktorá zanikla 11.októbra toho istého roku, bola na obežnej dráhe 175 dní, z toho 24 dní s ľudskou posádkou. Ďalšia sovietska vesmírna stanica Mir bola vypustená v roku 1986 a zanikla v roku 2001. Od roku 1998 je v prevádzke Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) a od roku 2011 na obežnej dráhe krúžila aj čínska kozmická stanica Tchien-kung (Nebeský palác), ktorá zanikla začiatkom roka 2018.

 

Čítajte ďalej